Mimochodom veľmi podobne začínali stredoveké i novoveké pogromy na Židov. Vždy sa našla presvedčivá a širokým plebsom pochopiteľná zámienka, škrtla zápalka a bežní ľudia, žijúci svoje bežné životy, odrazu s penou na ústach, fakľami a záhradným náčiním vylievali svoju vyprovokovanú nenávisť a zlobu na bezbranných ľuďoch, ktorí mali spoločné len jedno - rovnakú etnickú, či rasovú nálepku. V mnohých prípadoch šlo dokonca o susedov, s ktorých deťmi sa pred domom bežne hrávali vlastné deti aktérov pogromu. Komu je táto minulosť ďaleká, nech si spomenie na vojnu v bývalej Juhoslávii, či genocídu v Rwande, zvečnenú vo filme Hotel Rwanda.
Bohužiaľ, demóny minulosti neopúšťajú ani Slovensko. Možno preto, že sme si neprežili za náš vlastný holokaust Židov a Rómov desaťročia hanby ako Nemci. Stačilo povstať na sklonku vojny a odpustky vymazali všetky hriechy, aj krv na rukách a duši. V duchu sme neprestali veriť v čisté Slovensko (prečo vlastne istí politici brázdili krajinu v bielom?) a nedvíha sa nám žalúdok, keď okolo prechádzajú chlapci ozdobení krvou a cťou, či bielou silou alebo jednoducho osemdesiatosmičkami (pozn. autor: znaky a názvy globálnych fašistických organizácií: Blood and honour, White power, 88 = Heil Hitler). Dohola vystrihaná Slovač, potetovaná hákovými krížmi s Hlinkovým dvojkrížom na rukáve zabudla na plány svojho uctievaného vodcu. Slovania ako unter-Menschen / pod-ľudia mali prísť na rad hneď po Židoch a Rómoch. Ešteže nás vytrhli červenoarmejci. No pančovaná vodka, ktorou nás štyridsať rokov opájali, akoby mnohým zlikvidovala mozog a zdravý rozum. Na historickú pamäť nemala, lebo tú nikto skutočne nerozvíjal. Radšej sa opájať báchorkami o otcoch zakladateľoch štátu, či istotách posilňovaných coca colou.
Prečo Kotlebovci nepovstali, keď gorily, ktoré gorilami ešte anti-gorily nestihli nazvať, likvidovali Tatry svojim snom o diznilende na ľúbivej tapete našich veľhôr? Prečo ľudáci neprotestovali nedávno pred obecnými úradmi tatranských obcí, ktoré využili bezvládím odsunutú zonáciu na tiché schvaľovanie developmentu v pásmach budúcej najvyššej ochrany? Prečo holohlaví neprotestovali proti stimulom pre investičné sťahovavé vtáky a pre podporu slovenských podnikateľov, živnostníkov a farmárov?
Slabé motívy? Azda ďaleko silnejším bude vypovedanie vojnovej sekery Amerike za zosmiešnenie slovenskej hymny v tínejdžerskom komediálnom seriáli (http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/v-americkom-detskom-sitcome-spievaju-slovensku-hymnu.html). Alebo na Ameriku Kotlebovci gule nemajú?
V každom prípade, ak toto má byť slovenskosť a pýcha pre "čistú" kultúru, je to cesta do priepasti malého frustrovaného národa a krajiny. Hrdosť na Slovensko má svoj zdravý obsah: v našej pravdivej histórii, v našej kultúre, v našich pamiatkach, v našej prírode. Tá hrdosť však musí prijať za svoje, že tento obsah nebol nikdy len našim. Nebyť všetkých ďalších kultúr, ktoré Slovenskom prešli, pobudli, či tu naďalej žijú, nebolo by bohatstvo bohatstvom. Sila hrdosti je posilňovaná schopnosťou pokory. Nie na kolenách, ale s vedomím vďaky za všetko, čo sme zdedili tým, ktorí sa o to naozaj pričinili.